Dnes som potrebovala objať svoju Bibliu. Objímala som ju niekoľko minút. To preto, že moja Biblia je a zároveň nie je len kniha.
Aj teraz ju mám položenú pri sebe a opieram sa o ňu, kým píšem tieto riadky. Mám ju od roku 1995. Jej pôvodný vzhľad sa dosť zmenil, musela som ju dať previazať, lebo jej pôvodné dosky som používaním zničila.
Pamätám si deň, keď som ju kúpila. Dlho som si na ňu šetrila. Bolo to prvé, výnimočné vydanie.
V Katolíckej cirkvi dovtedy ešte nikdy nebola Biblia zviazaná do jednej knihy. Len čo som sa dozvedela, že sa bude dať zakúpiť, každý deň som sa pýtala v kníhkupectve, kedy ju už konečne dostanú. Konečne prišiel ten deň. Vstávala som o 4:00 ráno, aby som stihla vlak do Žiliny, ktorý odchádzal pred piatou, kde som asi dve hodiny do 7:00 netrpezlivo čakala na otvorenie obchodu. Biblia už svietila v jeho výklade. To preto, že som bola presvedčená, že všetci budú Bibliu chcieť a ja som sa chcela uistiť, že sa mi jedna ujde. Bola by to najväčšia tragédia, ak by sa vypredala. Bolo mi čudné, že v rade pred obchodom stojím sama..
Na moje nešťastie som si neskoro všimla na dverách kníhkupectva prilepený odkaz, že kvôli inventúre obchod otvoria až o 10:00. Prepadli ma vážne obavy. Čo ak ju vypredajú? V tom čase som predsa mala byť v škole, bola som totiž stredoškoláčka. Vypočítala som si, že ak z telesnej, ktorú sme mali v budove dnešnej Žilinskej univerzity blízko nášho gymnázia, nezamierim do školy, ale do kníhkupectva, mohla by som to stihnúť, mala som na tento manéver celú veľkú prestávku. Prehnala som sa zbytočne. Neotvorili ani o 10:00. Nakoniec som si ju s veľkou úľavou kúpila popoludní, keď som sa vracala domov zo školy.
Tento rok je 30-tym rokom, 30-tym výročím Otcovej návštevy a stretnutia s Ním. Zmenil môj život tak, že ma nepoznávali nielen moji príbuzní, priatelia a známi, ale nepoznávala som ani samu seba.
Vyrastala som v presvedčení, že v dnešných časoch už Boha nemožno počuť. Mooožnooo by s niekým hovoril, ak by bol dosť svätý. Ak by som bola dosť svätá ja, mooožnooo by hovoril aj so mnou, ale skôr asi nie. Nakoniec, veď nikto z nás nemôže byť dosť svätý... Svätci sa už nerodia a Boha už nemožno počuť...
V tej dobe, pred naším Stretnutím, som bola obieleným hrobom plným hniloby a mŕtvolných kostí. Presne tak som sa cítila. Ako mŕtva. Chcela som sa zabiť. Ako mŕtva by som bola viac v súlade so stavom svojho vnútra, svojho srdca. Už som nechcela cítiť mučivú bolesť akejsi hroznej prázdnoty. Smrť by mi pristala viac ako život. Za ten by som sama nedala ani halier. Dala som Bohu poslednú šancu zasiahnuť a poprosila ho o pomoc, ak existuje. Ukázalo sa, že pre Neho bol tento obielený hrob cennejší ako čokoľvek. Nevedela som, že môj život mal už vtedy takú hodnotu, že Ježiš bol preň ochotný aj zomrieť.
Jeho láska a prítomnosť, ktoré som počas momentov obrátenia prežila, ma poznačili na celý život, ako vidíte, alebo skôr čítate :-) Dva mesiace po tejto skúsenosti s Bohom som prechádzala po chodbe okolo riaditeľne našej školy. Oproti nej visela nástenka a na nej obrázok so slovami:
"Hľa, do dlaní som si Ťa vryl..."
Iz 49:14-16
Zasiahlo ma to. Tam, na rušnej chodbe som počula a cítila prítomnosť toho istého Boha, ktorý mi len nedávno odhalil kúsok seba samého. Musela som zistiť, odkiaľ sú tie slová a čo znamená záhadná skratka Iz. Ten, kto ich na nástenku zavesil, musí mať prístup k zdroju, možno celej knihe, kde je napísané všetko, čo Boh hovorí. To by bola konečne dobrá správa: Boh hovorí, a dokonca aj píše, a aj ja Ho môžem čítať a poznávať.
Pátranie ma doviedlo k učiteľovi náboženstva. Vysvetlil mi, že sú to slová, ktoré Boh povedal prorokovi Izaiášovi, že sú plné Ducha a Života, preto Ho cez ne počujem. Nachádzajú sa v Starom zákone, ktorý je súčasťou Biblie, ale tú v jednom celku ešte nedostať. Treba počkať asi dva roky, kým vydajú prvú ucelenú katolícku Bibliu... ktorej môžem počuť Boha tak ako teraz pred chvíľou...kedykoľvek...
Odvtedy som si kúpila už niekoľko rôznych prekladov a vydaní Biblie. Ale najčastejšie objímam len túto jednu. Čím je výnimočná?
Je MOJA. Ktosi nám raz vysvetľoval, že Biblia je list, ktorý Boh napísal a adresoval každému človeku. Keď som pochopila, že Otec ju napísal pre mňa, adresoval ju osobne mne, rozhodla som sa mu odpísať vždy, keď som ho z nej počula. A aj preto je pre mňa výnimočná...
Milujem Bibliu. Ale ešte viac milujem Otca, ktorého poznávam, keď mi ju číta.
Ako Bibliu vnímaš Ty?
Podelíš sa s nami o Tvoj dlhodobo najobľúbenejší biblický verš alebo stať, cez ktorú
k Tebe Otec stále hovorí?